Protiruské sankcie

V spoločnosti rezonuje otázka referenda o rušení protiruských sankcií.

Úprimne? Otázka bola formulovaná nesprávne (nevykonateľne), avšak jej cielený obsah prezentujúci vôľu bežného signatára bol zrozumiteľný. Ktokoľvek s ukončeným právnym vzdelaním, kto sa pod ňu podpísal, by asi mal vysvetliť, prečo tak urobil. Ak tú otázku spísal človek s právnym vzdelaním, radšej nech ostane v anonymite. Prezident si však dal zjavne politickú nadprácu, keď okrem vykonateľnosti otázky napádal obsah pojmu právnej subjektivity Slovenskej republiky, resp. Ruskej federácie. To bolo navyše a skôr prezentuje akúsi apriori nevôľu referendum vyhlasovať. Ešte boli vznesené veľmi vážne námietky k pravosti podpisov, čo by mohla byť strela do nohy beztak chromej priamej demokracii na Slovensku. Vyslúži si to totiž pozornosť legislatívcov a priamu demokraciu posadí trvalo na invalidný vozík.

Toto referendum nepovažujem zatiaľ za zmarené na rozdiel od referenda, ktoré na Ústavnom súde SR napadla predošlá pani prezidentka.

Z vyjadrení prezidenta som zatiaľ nie úplne pochopil, či sa na Ústavný súd obráti (čl. 95 ods. 2) alebo neobráti z dôvodu, že sa nenazbieral potrebný počet podpisov (avizované falšovanie, čl. 95 ods. 1).

Doplnenie 5.6.: Prezident sa vyjadril, že sa na ÚS neobráti a referendum nevyhlási. Túto možnosť ale prezident nemá, ak nemá v rukách jasný dôkaz o tom, že sa podpisy falšovali, resp. odovzdané podpisové hárky nemajú predpísané náležitosti.

Prezident totiž nemôže obísť niektorý z postupov podľa čl. 95 Ústavy a akýkoľvek z postupov musí náležite odôvodniť. Toto som ale nezachytil.

Napriek všetkému uvedenému si myslím, že táto akcia nevyjde z faktického hľadiska navnivoč. Obsahovo zrozumiteľný zámer dáva politikom signál, čo si nezanedbateľná časť voličskej základne myslí a želá. A to sa pretaví minimálne do rétoriky, ak nie do činov politikov vládnej koalície.

Teraz k sankciám a mieri. A ich vzájomnej korelácii.

Niekoľkokrát som písal, že história potvrdzuje, že trvalý mier sa zabezpečuje čulým obchodným stykom medzi podnikateľmi z rôznych krajín. Mier sa nedá vynútiť zvonku sankciami. Sankcie nefungujú. Mier sa však dá dojednať a udržať prirodzeným tlakom zdola, z podnikateľského prostredia, ktoré je efektívnejšie v žehlení črtajúcich sa konfliktov.

Ktorý politik toto pochopí, nech si požiada o Nobelovu cenu. Lebo toto je cesta overená históriou.

Ktokoľvek podporuje sankcie voči komukoľvek, volí vojnu, nie mier.

Osobne si myslím, že postupné nabaľovanie sankcií (nie naraz) a poškodenie Severného prúdu malo za cieľ úmyselne vytvoriť trvalé bariéry pre mier a viesť k postupnému (nie okamžitému) prehĺbeniu konfliktu. Ak by to bolo všetko naraz, ľudia by si to všimli a protestovali by. Predstavte si, ako by asi ľudia reagovali, keď by pri prvých podaných vakcínach bol rovno nariadený režim OP (očkovaný, prekonaný). Salámová metóda je forma psychologickej operácie vedená proti obyvateľstvu.

Tvrdím, že ktokoľvek vymyslel tento salámový eskalačný plán vie čo robí a má v predposlednom políčku vpísané WW3. V poslednom sa píše NWO.

Sankcie voči Rusku zo strany Európskej únie mi pripomínajú scénku, keď sa vrah Silas bičoval (sebapoškodzoval) v diele Dana Browna Anjeli a démoni.

Na záver jedna anekdota. V škole došlo k šikane. Fyzicky najsilnejší žiak dlhodobo týral najslabšieho. Všetci ostatní by ho spolu premohli alebo odradili, ale iba sa prizerali alebo odvracali zrak. Týraný časom skončil na JISke. Keď sa žiakov pýtali, prečo nezasiahli, ani nič nepovedali, väčšina odpovedala, že sa ich tá téma nedotýkala, oni týraní neboli a nikdy by ich nenapadlo, že to skončí nemocnicou a oni budú mať oštaru s chodením na políciu.

Premostím.

Slovenská vláda tvrdí, že protiruské sankcie nepodporí iba vtedy, keď sa budú týkať záujmov SR. Kto nepochopil, nech si ešte raz prečíta predošlý odsek.

Čulý obchod zabezpečuje trvalý mier. Overené históriou.

A história sa opakuje, lebo ľudská povaha sa nemení.