Prekvapko pre Trumpa

Je zaujímavé sledovať, ako americkými a britskými službami úmyselne polarizovaná spoločnosť oslavuje alebo haní víťazstvo Trumpa. Operácia sa im v podstate celkom slušne podarila. Oba tábory sú ako domáci a hostia na futbalovom zápase. Buď sú v eufórii a vykrikujú, že prichádza “Drain the swamp”, alebo robia to, čo robili aj “naši” progresívci po prehratých voľbách v SR – všetci točia patetické videjká, ako opustia krajinu, ako sa neopláca žiť a tak podobne. Nakoniec americkí progresívci, rovnako ako u nás, nikam nepôjdu a alternatívci, rovnako, ako u nás, vypleštia oči, keď zistia, čo sa chystá a čo sa bude diať naozaj.

Takže poporiadku.

Trump skladá tím, ktorý v prípade schválenia senátom zabezpečí, že dôjde k vyšetrovaniu plandémie, vrátane tzv. gain of function, Matt Gaetz ako “attorney general” pôjde po Pfizeri a Moderne s plnou imunitou v tandeme s RFK a Flemingom, Gates by využil švajčiarsku imunitu, Tedrosa zjedia hyeny na safari a Fauci vypadne z okna. A MUDr. Kotlárovi za kvalitné preklady postavia bronzovú sochu pred Úradom vlády.

Ibažeby…

Zopakujme si základnú lekciu z politiky. Herci z jedného tábora a druhého tábora sa po hereckom výkone zvyknú stretávať na miestach, kde ich zvyčajne spája americké slovo lobing (angl. lobbying, v našich geografických končinách sa tomu nadáva tak naturálnejšie – korupcia), združujú sa v rôznych lóžach, ktoré sa ľuďom prezentujú ako tajné, ale je to skôr z pragmatických dôvodov, lebo keby ľudia vedeli, kto sa s kým stretáva a čo riešia, všetky stromy v prvej dlhšej aleji by vyvesili ceduľku “obsadené”.

Preto prvá lekcia z politiky znie takto:

1. Polarizácia v politike neexistuje.
2. Polarizáciu treba udržiavať medzi voličmi, aby strany vedeli zdôvodniť potrebu svojej existencie.
3. Každý politik má svojho zamestnávateľa.
4. Každý politik má ambíciu stať sa zamestnávateľom.
5. Existujú len záujmy zamestnávateľov.
6. Volič má právo na demokraciu iba jedeň deň za volebné obdobie – v deň volieb.

A teraz k faktom.

Existuje také meno, je to zločinec a zároveň republikán. Volá sa Mitch McConnell. A kým sa nikto nepozerá, McConnell po víťazstve Trumpa a po oznámení prvých mien v jeho administratíve, zatiahol ručnú brzdu. Plánovane. V tajnej voľbe ešte pred príchodom nových senátorov navolil za šéfa senátu najväčšieho Trumpovho nepriateľa, ktorý v senáte momentálne sedí.

Jeho meno je John R. Thune. Na toto meno si spomeňte o cca 2 mesiace, dobre? Toto už zbehlo, preto sa deduško Biden tak v pohodičke usmieva, kryje Šaňa, že to vlastne Joe, vo svojej senilite navrhol Kamalu, nie Šaňo. Že to jemu v jeho slabej chvíľke vykĺzlo meno, ktoré nemalo podporu medzi Demokratmi a všetkých oklamal. Lenže deduškovi vládne obsluha čítačky, to už dávno vieme. A čítačku ovláda a vždy ovládal Šaňo a jeho otec.

Čo sa zrejme stane?

Trump požiada o schválenie nominácií a neuspeje. Začne sa vyjednávať. Prvý bude vadiť minister obrany. Bude to veľmi pripomínať situáciu, ako u nás, keď sa čarovalo Huliaka za Tarabu. Ale veď uvidíte sami. Bude to hlavne o získavaní času.

Ide totiž o niečo úplne iné. Keďže sa Trumpa nepodarilo odstrániť fyzicky, nastupuje plán, ktorý ho zamestná inou agendou a pár rokov ubehne ako voda. Darovať Trumpovi okrem ťažko riešiteľnej ekonomickej situácie vojnu, z ktorej nebude môcť vystúpiť. Určite nie do 24 hodín, ako sám tvrdí. Neokoni vsadia podľa mňa na poslušnú figúrku so skúsenosťami z Blackrocku, ktorá rozumie, kde má kto zainvestované a aký výsledok treba dosiahnuť na ochranu investícií. Aj za cenu vojny. To meno je Friedrich Merz, šéf CDU.

Dostávame sa k lekcii z politiky č. 2:

1. Nový svetový poriadok určujú víťazi svetovej vojny.
2. Históriu píšu víťazi.
3. Svetovú ekonomiku resetujú víťazi a určujú jej nové pravidlá.

Presne pre tento scenár to musel náhle a nečakane položiť Olaf Scholz. Olaf je síce poslušný, ale nemá psychicky na to, aby daroval Ukrajincom rakety Taurus. Poslušný, ale nie sprostý. Už zažil, ako Nulandová nevybavila Niger ako náhradu za Nordstream.

Merz to urobí, v podstate to sám už aj povedal. Všetci vieme, čo to bude znamenať. NATO sa dočká oficiálneho dôvodu na vstup do vojny, aj keď v nej už dávno je. Len to treba skrz politikov vysvetliť ľuďom. Potrebujú nejaký moment. Aha ho! Teraz to Rusi spravili. Zaútočili na nás a my sme povinní aktivovať článok o obrane napadnutého člena.

20. januára 2025 je priskoro. Pre Nemcov a ich baranidlo treba získať čas. Február by mal plus mínus stačiť. Senát v SŠA chvíľku potancuje, pokrepčí a Merz to odpáli. Možno existuje aj plán B alebo C, ale ja ho zatiaľ nevidím. Evidujem však vysoku aktivitu “murárov”.

Ostáva len pevne dúfať, že to volič v Nemecku číta. To je jediná šanca pre mier v Európe.

A aj keď to všetci prečítajú a Trump bez väčších darčekov nastúpi, pôjde sa politika “Israel First”. Minimálne 5 avizovaných nominácií vrátane Marca Rubia a slovensky znejúceho mena Stefanik je tzv. trade-off, inak opäť veľmi podobný tomu nášmu vo vzťahu k slovenskej nominácii na eurokomisára.

Kúpte si pukance. Nenechajte sa strhnúť futbalovým kotlom. Je to súčasť pokračujúcej psychologickej operácie.

Lekcia z politiky č.3 (biblia politika):

1. Držte ľudí v nízkych emóciách.
2. “Chlieb a hry.”
3. Strach drží ľudí v stáde.
4. Stádo je možné ovládať.
5. Ak sa nenechajú, zapojte médiá.

Február 2025. Vtedy si lekcie zopakujeme. Môže byť?