Náhrada mzdy pre prípad neúčasti na plošnom antigénovom (AG) testovaní

Účelom tohto článku nie je zamýšľať sa nad tým, či samotný núdzový stav je vyhlásený platne a či samotné uznesenie vlády č. 290/2020 Z. z. z 22.10.2020 je vôbec platné. Už len táto skutočnosť je sama osebe hodná samostatného článku, ktorý s istotou v blízkej dobe napíšeme. Aby sme vôbec mohli pokračovať, predpokladajme teda, že núdzový stav je vyhlásený platne a uznesenie vlády by platilo tiež.

Vzhľadom na rozporuplné vyjadrenia rôznych osôb v rôznych médiách a následnú zmätenosť a s tým súvisiaci strach bežného občana, či už v pozícii zamestnanca alebo zamestnávateľa, je vhodné celú vec poňať spôsobom výhradne z pohľadu platného práva.

I. Príslušné ustanovenia Zákonníka práce

§ 136 ods. 1 Zákonníka práce uvádza nasledovné:

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

§ 137 ods. 1 Zákonníka práce uvádza:

Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

§ 137 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce definuje občiansku povinnosť aj ako činnosť pri opatreniach proti prenosným chorobám.

Uznesenie vlády SR č. 290/2020 Z. z. písm. A.1. bod 1. pre vybrané okresy na severe SR uvádza:

Obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania… sa nevzťahuje na cestu do a zo zamestnania, ak ju vykonáva osoba, ktorá sa preukáže negatívnym výsledkom RT-PCR testu alebo antigénového testu certifikovanému na území EÚ na ochorenie COVID-19 vykonaným najviac 24 hodín pred platnosťou zákazu podľa tohto uznesenia.

§250b ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní platia ustanovenia prvej časti až desiatej časti s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 až 7.

§250b ods. 5 Zákonníka práce uvádza: zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

II. Právny rozbor

Pre prípad uplatnenia práva na výber medzi dvoma právnymi možnosťami nemôže byť žiadnemu človeku na neprospech to, že si uplatnil jednu z dvoch právnych alternatív, ktoré štátny aparát Slovenskej republiky vyhodnotil ako dve (resp. tri) alternatívy, ktorých uskutočnenie je vo verejnom záujme.  V tomto prípade ide v rámci celoplošného testovania o možnosti

1. testovať sa AG testom v rámci celoplošného testovania alebo
2. netestovať sa vôbec a znášať tak právne následky (v podobe zákazu vychádzania) za túto voľbu alebo
3. testovať sa vlastným testom podľa podmienok uvedených v bode A.1.1. uznesenia vlády.

To sa týka najmä zamestnancov, t. j. pokiaľ sa nejaký zamestnanec nepodrobí tzv. plošnému testovaniu (resp. alternatívnemu svojpomocnému testovaniu), tak na základe štátom vynucovaného právneho aktu vo verejnom záujme musí zostať doma, nesmie prísť do zamestnania (zatiaľ platí iba pre vybrané okresy s predpokladom rozšírenia celoplošne). Preto daná skutočnosť na účely slovenského Zákonníka práce vôbec nie je prekážkou v práci na strane zamestnanca, nie je to dokonca ani prekážka v práci na strane zamestnávateľa, ale je to len a výlučne prekážka v práci z dôvodov všeobecného záujmu, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o výkon právnej povinnosti v rámci opatrení proti prenosným chorobám.

Je dôležité podotknúť, že zamestnanec má podľa bodu A.1.1. vyššie citovaného uznesenia vlády aj právnu možnosť obstarať si vlastný, spravidla antigénový test a jeho výsledkom sa podľa potreby preukazovať bez nutnosti zúčastniť sa celoplošného testovania. Treba dodať, že vykonať takýto test môže len zdravotnícky pracovník definovaný v §27 zákona č. 578/2004 Z.z. (o.i. sestra, sanitár, fyzioterapeut, masér, študent medicíny a pod.). Krvné testy dostupné v SR sú pravdepodobne výlučne protilátkové testy, t.j. testy, ktorými sa preukazovať nemožno. Komu sa má, resp. nemusí preukazovať, bude námetom osobitného článku o kompetenciách Policajného zboru a ozbrojených síl SR v čase vyhláseného núdzového stavu.

Že v prípade zákazu vychádzania ide o právnu povinnosť a nie právo,  je zrejmé z formulácie uznesenia vlády č. 290/2020 Z. z., ktoré vo výnimkách priamo obmedzuje slobodu pohybu netestovaného na úkor testovaného obyvateľstva.

Pre úplnosť problematiky je vhodné uviesť, že §250 ods. 5 Zákonníka práce je na účely posúdenia, o akú prekážku v práci ide úplne irelevantný, aj keď sa v ňom spomínajú slová karanténa a izolácia, a to práve z vyššie uvedených dôvodov. Z vyššie citovaného uznesenia vlády vyplýva, že nejde o karanténu, ale štátom predvídanú sankciu za spočívajúcu v obmedzení slobody pohybu.

III. Záver

Zamestnancovi s miestom výkonu práce vo vybraných severných okresoch SR v prípade, že sa nepodrobí testovaniu, náhrada mzdy za poskytnuté pracovné voľno nepatrí.

Pri zamestnancoch s miestom výkonu práce vo zvyšku SR platí zatiaľ štandardný pracovný režim, ktorý sa v blízkej dobe takmer určite zmení.

To sa týka aj situácie, ak sa v budúcnosti právne ustáli protiústavnosť vyhlásenia núdzového stavu.

Ak by sme však pripustili neplatnosť uznesení vlády, prípadne vyhlásenia núdzového stavu, zamestnanci majú aj pre prípad netestovania sa štandardný pracovný režim.

-pw-