Úvaha o zákonnosti konania policajtov na protestných zhromaždeniach

Kolegyňa z Košíc mi vnukla v rámci pomerne triviálnej debaty kacírsku myšlienku. Z nej sa vykľul zaujímavý právny problém, ktorý si zaslúži samostatný článok. Posúďte sami.

Policajtov bolo na všetkých včerajších zhromaždeniach neúrekom. Protestujúci rúška väčšinou nemali. Nezachytili sme žiadne individuálne ani plošné sankcionovanie za tento údajný priestupok. Prezídium PZ aj minister vnútra a obrany svorne tvrdia, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR platia. Policajt musí rešpektovať všeobecne záväzné predpisy a zasiahnuť, ak evidentne dochádza k ich porušovaniu. Ak policajt túto povinnosť ignoruje, ide buď o odmietnutie poslušnosti, t.j. takú výhradu voči splneniu povinnosti, ktorá je v priamom rozpore so zákonom alebo o trestný čin policajta podľa §327 Trestného zákona.

Štandardne si dáme trošku práva.

§327 Trestného zákona

Verejný činiteľ (aj policajt), ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Ide o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, netreba preukazovať úmysel, čo je veľmi podstatné.

Zákon v tomto prípade chráni iba dôležité úlohy. Či ide o dôležitú úlohu, vyplýva z jej konkrétneho charakteru a v každom jednotlivom prípade ju treba skúmať z tejto stránky. Dôležitosť úlohy treba posudzovať na základe závažnosti významu z hľadiska štátu, spoločnosti, prípadne iných významných súvislostí (napríklad z hľadiska významu výsledku, ku ktorému splnenie úlohy povedie a ako tento výsledok ovplyvní záujmy jednotlivca alebo spoločnosti, prípadne z hľadiska miery negatívneho dopadu pri nesplnení takejto úlohy).

Záver: Ak by teda niekto podal na prítomných policajtov trestné oznámenia podľa §327 TZ, ich obranou by pravdepodobne bolo výlučne nasledovné:

  1. buď, že nešlo o dôležitú úlohu, t.j. bagatelizovanie šírenia nákazlivej choroby (postavené na skutkovom základe, že nejde o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa a teda popretie existencie pandémie) alebo
  2. presvedčenie policajtov, že uznesenia vlády SR a opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR sú v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a zasiahnuť nemuseli.

Ak teda nikto z okruhu kvalifikovaných osôb, ktoré môžu podať podnet na Ústavný súd nie je aktuálne činný, toto môže byť prakticky efektívna, aj keď ľudsky smutná cesta, ako sa vec dostane na Ústavný súd pomerne expresným spôsobom.

-pw-

Možnosti zdieľania článku

Similar Posts