Bidenove individuálne milosti
Právny pohľad.
Ide o pomerne verejne široko a často diskutovanú tému, ktorú ale nikto neberie inak, ako politicky. Akoby nikohoho nazaujímal ten najpodstatnejší, t.j. právny pohľad. Tak to napravíme, čo poviete? Aspoň sa o to pokúsim.
Odchádzajúci prezident vydal na základe svojej kompetencie, ktorou disponuje viacero individuálnych milostí. Jednak pre členov svojej rodiny, jednak pre osoby, ktoré sa spájajú s obdobím plandemickým (Anthony Fauci) a mnoho iných.
Zákonná právomoc vydávať individuálne milosti (po anglicky Pardons) vychádza priamo z americkej ústavy z článku 2, druhý odsek, v ktorom sa píše:
“The President shall be Commander in Chief of the Army and Navy of the United States, and of the Militia of the several States, when called into the actual Service of the United States; he may require the Opinion, in writing, of the principal Officer in each of the executive Departments, upon any Subject relating to the Duties of their respective Offices, and he shall have Power to grant Reprieves and Pardons for Offences against the United States, except in Cases of Impeachment.“
Po slovensky by preklad podstatnej časti texu znel asi takto:
“Prezident je oprávnený udeliť milosť za trestné činy proti Spojeným štátom americkým, okrem prípadov impeachmentu”.
Ústava SŠA sa vníma podľa bohatej judikatúry striktne použitím deklaratórneho výkladu. Nie ako u nás, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach Ústavu akoby dopĺňa a relativizuje (tzv. materiálne jadro ústavy).
Tzv. preemptívny pardón (predbežná milosť) sa v minulosti výnimočne už udelila, avšak v súlade s ústavou SŠA. V minulých prípadoch bolo VŽDY zrejmé, že z vyšetrovania by vzišlo obvinenie, ktorému sa snažil prezident zabrániť. Alebo mu predchádzalo priznanie. T.j. vec by skončila pred súdom.
Takouto predbežnou milosťou bol ochránený napríklad Richard Nixon Geraldom Fordom v roku 1974 keď už bolo zrejmé, že bez udelenia milosti by bol Richard Nixon bez pochybností stíhaný. Vtedy boli budúce obvinenia UŽ presne pomenované v čase udelenia milosti. Šlo o aféru Watergate a obvinenia zneli: zneužitie právomoci, marenie spravodlivosti, pohŕdanie Kongresom a konšpirácia. Nixon svojou rezignáciou zabránil impeachmentu, čo je vlastne jediná výnimka brániacia milosti a milosť dostal následne. Musel dodržať presný postup. Inými slovami, najprv došlo k priznaniu viny s politickou dohodou, že nebude trestaný na základe milosti. Tá politická dohoda vtedy mala širší kontext a všetky strany (nielen Nixon) mali bezpečnostný záujem na uzavretí takej milosti. Ale o tomto nie je tento rozbor. Možno nabudúce.
Nikdy v minulosti sa neudelila milosť pred samotným stíhaním nevinným osobám. Vždy šlo o osoby, ktoré trestný čin s istou mierou pravdepodobnosti spáchali a ich proces (trestnoprávna rovina) sa nachádzal v nejakom štádiu, kde priznanie viny bolo nutnou hmotnoprávnou podmienkou udelenia milosti. Bez toho to jednoducho nešlo. Pre zjednodušenie pohľadu pre laika sa tu nebudem zaoberať prezumpciou neviny.
Tu Joe Biden, odchádzajúci prezident, vytvoril akýsi precedens, ktorý médiá prezentujú veľmi zvláštne. Že v budúcnosti existuje hrozba politických procesov osôb, ktorým bola milosť udelená.
Toto mediálne tvrdenie má dva zásadné nedostatky.
- Súdna moc v SŠA je vo svete vnímaná ako demokratická a nezávislá. Nemôže byť odrazu sudca, ktorý bol za Bidena vnímaný ako nezávislý deň po inaugurácii odrazu sudcom závislým od administratívy Trumpa. V SŠA existuje systém bŕzd a protiváh, v ktorom je zložité zasiahnuť do zloženia nezávislého súdu administratívou Bieleho domu. Toto isté mimochodom tvrdili tie isté médiá v procesoch s Trumpom, preto je táto otočka nepochopiteľná. Až taká trochu nelogická a vyvolávajúca jemný úsmev.
- Milosti nepredchádzalo vznesenie obvinení, odsúdenie alebo priznanie viny. Nebola teda splnená základná hmotnoprávna podmienka na jej udelenie a zrejme v blízkej budúcnosti uvidíme mnoho statusov, ktoré budú milosti hodnotiť slovami “null and void”. S touto právnou nálepkou sa ale vedia vysporiadať v budúcnosti na Ministerstve spravodlivosti. Milosti preto pravdepodobne nebudú tvoriť prekážku na otvorenie niektorých procesov a ich platnosť/neplatnosť budú riešiť súdy.
Je tu ešte jeden aspekt, ktorý vnímam ako podstatný. A s ktorého použitím v blízkej budúcnosti rátam. Nazvime ho Paradox Milosti a piaty dodatok.
Paradox Milosti a piaty dodatok
V angloamerickom systéme platí, že platne omilostený človek podľa piateho dodatku k ústave stráca právo na tzv. no–self-incrimination (právo nevypovedať, ak by tým sebe spôsobil trestné stíhanie) garantovaný v piatom dodatku ústavy. Tu do procesu vstupuje samozrejme otázka platnosti alebo neplatnosti udelených milostí, ale človek omilostený je zároveň povinný vypovedať voči svojim komplicom, keďže podmienkou udelenia milosti je spáchanie trestného činu, za ktorý bol omilostený. Omilostený človek nemôže poprieť samotné spáchanie trestného činu, za ktorý milosť dostal, ako takého.
V prípade odmietnutia vypovedať o skutku pravdu vo vzťahu ku komplicom je pravdepodobné, že omilostený človek spácha trestný čin s názvom “perjury”, na ktorý sa milosť logicky nevzťahuje.
Pre omilostené osoby je Bidenom udelená milosť medvedia služba. Má skôr povahu akejsi dohody o vine bez udelenia trestu. Je to samozrejme veľmi zjednodušujúci a nepresný pohľad určený pre laika.
Ak bude budúci “Attorney General” chcieť omilostené osoby stíhať, stíhať ich bude. A Paradox Milosti môže práve napomôcť ľahšiemu usvedčeniu zo spáchania trestných činov.
Nechcem tu pliesť ďalšiu problematiku súvisiacu s tzv. “Executive orders” (prezidentské výnosy), ktorými Biden vládol. A to nielen počas plandémie. Tak len veľmi stručne. Prezidentskými výnosmi došlo k regulácii množstva zásadných otázok najmä medzinárodného charakteru. Existuje precedens Youngstown Sheet & Tube Co. v. Sawyer, podľa ktorého bol prezidentský výnos prezidenta Trumana pomerom hlasov 6-3 zrušený pre nedostatok právomoci (null and void). Šlo o prekročenie právomoci (nulita), ktoré nepatrili prezidentovi, ale Kongresu resp. boli v priamom rozpore s vôľou Kongresu.
Z vládnutia Joa Bidena je zrejmé, že takýchto prezidentských výnosov v rozpore s vôlou (autorizáciou) Kongresu bolo za jeho pôsobenia viac. Čo s tým ale mieni urobiť nová administratíva, to si nedovolím odhadnúť.
Posledné dva odseky som tu dal preto, aby bolo zrejmé, odkiaľ k nám prišli nápady s vyhláškami ÚVZ a prečo sa s tým doteraz nič neurobilo. Veľkého brata sa všetci kompetentní podľa môjho názoru jednoducho báli. Do lesa vbehli počas SNP traja partizáni. A tak po inaugurácii Trumpa je všetko pripravené na to, aby z lesa vybehlo všetkých 3000 partizánov a požiadalo o paragraf za zásluhy v odboji. Už môžete. Len smelo.
