Americký bankrot
V deň sviatku práce sa pani Yellenová, šéfka americkej štátnej pokladnice vyjadrila, že pokiaľ sa nezvýši dlhový strop, SŠA sa môžu ocitnúť v reálnej platobnej neschopnosti (zdroj TU). Ak by boli Spojené štáty akoukoľvek inou krajinou, zrejme by ich už dávnejšie čakal osud Argentíny, lenže americkú ekonomiku, ktorá jediná na svete nemusí byť ekonomicky zodpovedná, zachraňuje niekoľko faktorov:
a) americký dolár je svetovou rezervnou menou. Dolár nie je aktuálne krytý ničím. Ani zlatom, ani striebrom, dokonca ani ropou, ako sa niektorí mylne domnievajú. Je krytý vierou dostatočného počtu ľudí v jeho pozíciu. A naozaj silnou spotrebiteľskou silou amerických domácností. Spomínaná viera doteraz vyplývala najmä z mýtu vojenskej neporaziteľnosti Spojených štátov amerických a z úlohy svetového policajta.
b) Existencia swapových operácií. To je systém, ako tzv. “spriatelené štáty”, resp. servilné štáty, ktoré SŠA oficiálne konaním a vyjadrovaním ich politikov zásobujú potrebnou vierou v dolár, na oplátku používajú americkú tlačiareň na peniaze, ktorou sami nedisponujú a riešia si tým vlastné problémy, čiže zachraňujú sa tak pred ekonomickým kolapsom alebo zavedením nepopulárnych reforiem (tzv. odsun problému na neskôr).
SŠA má však po tzv. “midterm voľbách” vážny politický problém. Má cca 2-4 týždne na opätovné posunutie dlhové stropu do ďalších výšin, na čo však nie je už niekoľko mesiacov politická vôľa. A tlačiareň bez takého pokynu nemôže tlačiť.
Preto sa reálne môže stať, že už júnovú výplatu niektorí štátni zamestnanci nemusia vôbec alebo zčasti dostať. A netreba asi dokresľovať, čo by to pre fungovanie štátu a jeho dôveru navonok znamenalo.
Pani Yellenová tvrdí, že to môže nastať už v júni. No podľa stavu pokladnice to vyzerá, že už o 10-14 dní nemusí byť v štátnej pokladnici ani cent. Médiá sa veľmi tejto téme nevenujú, ale ide o nanajvýš aktuálnu otázku, pretože jediní, kto bude môcť SŠA zachrániť, ak ich nezachránia politici, budú tzv. “spriatelené krajiny”. Nielenže nalievame zdroje do jednej bezodnej diery na východ, budeme zrejme musieť liať aj do tej na západ. A pritom nám naši politici klamú o stave verejných financií, kde nás pred hotovou ekonomickou katastrofou iba papierovo paradoxne zachránila práve inflácia (zvýšil sa výber z nepriamych daní, pretože ceny rástli a logicky rástol aj výber) a drahé nákupy najmä vojenskej techniky sa zaúčtujú až neskôr. Hegerovcom tak inflácia kúpila čas a oni to náležite pred voľbami marketujú, čím ale urážajú inteligenciu ekonomicky zorientovanej časti ľudí.
Inými slovami: niet z čoho, ale požiadavka zrejme dôjde. Samozrejme za podmienky, že to nevyriešia politici SŠA vnútorne, na čo majú už len asi 2 týždne.
A tu je sľúbený graf (zerohedge.com) o stave americkej štátnej pokladnice, ktorá stihla už za niekoľko dní minúť práve vybraté dane a to jej vlastne kúpilo asi iba 2 mesiace času. To je hotová katastrofa. Zadĺženie SŠA je gigantické a bežnými ekonomickými prostriedkami vlastne už pomerne dlhú dobu neriešiteľné.
Všimnite si: 78 miliárd mínus za jeden deň.
Amerika má však ešte jednu možnosť, akou by si vyriešila svoju nezávideniahodnú ekonomickú situáciu (a nielen svoju, namýšľať si, že krach SŠA by neovplyvnil v podstate celý svet, je naivné). A tou je bohužiaľ veľký vojnový konflikt. Inflácia, ktorú nevie skrotiť ani FED, ani ECB, vojnu predpovedajú. A žiaden americký prezident, ktorý bol v čase prezidentských volieb vo veľkom vojnovom konflikte, bez ohľadu na jeho nepopularitu nikdy voľby neprehral. Pamätajme, že za Bielym domom sú aktuálne Neokoni (o nich sme už písali, najvýraznejšou osobou z ich radov je aktuálne asi trojica Nulandová, Blinken a Sullivan). A tí svoje vojnové chúťky buď nikdy neoľutujú, alebo to urobia až na smrteľnej posteli, ako sa to výnimočne podarilo generálovi McNammarovi.
