Aktualizácia aktualizácie stanoviska
Verte alebo nie, právne predpisy sa po ich podrobení kritikou odbornou verejnosťou dokážu meniť aj v priebehu jediného dňa.
Odvolávam, co jsem odvolal a slibuju, co jsem slíbil…
Asi nič nedefinuje výstižnejšie momentálny právny zmätok a jeho neustále prehlbovanie. Dnes bola prijatá aj ďalšia a najdôležitejšia vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, ktorá z veľkej časti neguje právne závery našej kancelárie z dnešného dňa. Znamená to okrem iného, že uznesenia vlády, na ktorých nulitnosť sme poukazovali, sú naozaj nulitné so všetkými dôsledkami a boli nahradené naoko právne relevantnou úpravou. Úrad verejného zdravotníctva sa však pustil do odvážneho obmedzovania základných práv, ktoré je v priamom rozpore s Ústavou SR aj s ústavnými zásadami ukladania povinností a obmedzení. V čom táto protiústavnosť tkvie, širokej verejnosti detailne odprezentujeme až po skončení testovania.
Našu advokátsku kanceláriu na jednej strane teší, že v expresnom režime svojimi názormi supluje (aj s niektorými kolegami) chýbajúce medzirezortné pripomienkové konanie, avšak zodpovední za legislatívny proces by si mali uvedomiť následky tohto, aj keď výnimočného, režimu pre spoločnosť.
Vôbec sa nechceme momentálne púšťať do teoretických interpretácií toho, prečo nemôže byť akákoľvek vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (je to podzákonný predpis nižšej právnej sily) spôsobilá zmeniť ustanovenia nejakého zákona (napr. na úseku GDPR, Zákonníka práce, zákonných oprávnení policajtov atď.), len uvádzame, že na takéto niečo nie je spôsobilá ani náhodou. V budúcnosti preto z tohto nešťastne zvoleného procesného postupu predpokladáme nie stovky, ale tisíce súdnych sporov. Samozrejme, ustanovenia dotknutej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sú v priamom rozpore s príslušnými ustanoveniami hneď niekoľkých osobitných zákonov, t. j. ustanovenia vyhlášky a osobitných zákonov sú kontradiktórne a nemôžu popri sebe obstáť; preto pre občanov v zásade platia práva a povinnosti, ktoré sú uvedené v ustanoveniach osobitných zákonov a nie povinnosti (zákazy), ktoré ustanovuje vyhláška hlavného hygienika.
Zásada každý pozná právo sa stáva nevymožiteľnou. Dôrazne žiadame zodpovedných za legislatívny proces, zamyslite sa, kým sa iní nezačnú zamýšľať napríklad nad tým, čo obsahovo znamená čl. 32 Ústavy SR v kontexte čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Peter Weis a Marián Sivák
Doplnenie:
Vážení priatelia, nedá mi to a tak predchádzajúci príspevok ozrejmím ešte jednou celkom zrejmou skutočnosťou, a to tou, že povinnosti v zásade nemožno ukladať vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky tak, aby sa negovali, menili alebo rozširovali práva a povinnosti podľa osobitných zákonov. Robím to iba z dôvodu, aby to bolo zrejmé aj neprávnikom, lebo predpokladám, že právnikom to zrejmé je.
Podľa čl. 13 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
Čl. 13
(1)
Povinnosti možno ukladať
a)
zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b)
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c)
nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(2)
Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
Nijako inak. Na základe ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR uloženie povinností „na základe zákona a v jeho medziach“ nemôže znamenať svojvoľné negovanie, zmenu alebo rozširovanie výslovne zákonom ustanovených práv a povinností; to platí aj pre vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky; momentálne sú totižto vydávané také vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré v pozícii podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisov (predpisov nižšej právnej sily) akoby na bežiacom páse úplne alebo čiastočne negujú, menia alebo rozširujú niektoré práva a povinnosti podľa osobitných zákonov (napr. na úseku GDPR, Zákonníka práce, zákonných oprávnení policajtov, prenajímateľov budov atď.).
Marián Sivák
