Nečinnosť je deštrukcia

Slovensko má skvelú pozíciu, že má na svojom území Slovnaft, ktorý produkuje nedostatkovú naftu. A bonus, rúru. Problémom však je, že to nie je štátny podnik a na jedinú vec, na ktorú má štát dosah, sú štátne hmotné rezervy. Zvyšok je obchodnou politikou súkromnej spoločnosti v rukách skupiny z iného štátu.

Hroziaci nedostatok nafty a zvýšenie jej cien takmer na celom svete spôsobuje V. Zelenský útokmi na rafinérske kapacity v Rusku a čiastočne už aj útoky Húsijov na kapacity v Saudskej Arábii. To je holý fakt. Oprava zasiahnutej veže podľa rozsahu poškodenia môže trvať od 6 do 9 mesiacov, niekedy aj dlhšie. Vyššie spomenuté dve metalové skupiny nám budú tvrdiť muziku až do jari. Najmenej. Húsijovia ešte len začali. Zelenský už dostal po paprčiach od Američanov. Lebo čo on zničí, oni musia svetu uvoľniť z vlastných rezerv.

Slovenská metodika inflácie (CPI) nedáva PHM vysokú váhu. Napriek tomu, že CPI je už teraz veľmi vysoko, zďaleka neodráža reálny rast cien všade tam, kde je potrebná nafta. Čiže najmä zásobovanie.

Slovenská vláda má mnoho nástrojov, ako stav zvrátiť alebo viac ako kozmeticky upraviť. Neurobí to. To je jej odtrhnutosť od potrieb bežných ľudí a bežných podnikateľov. Má svoju bublinu, ktorej hranice jej nakreslila oligarchia. Tam si prosperujú. Nezariskujú nič kreatívne a neštandardné, a preto to pôjde dole vodou.

Stačí zájsť na benzínovú pumpu a opýtať sa, ako im klesli tržby. Pritom ide o situáciu opakovanú. Už sme tu nedávno takú mali. Toť nedávno. Efekt bol vtedy rovnaký. Menej tankovania.

Vlády sa spoliehajú na vyšší výber zo spotrebnej dane. To by mal byť logický efekt zvyšovania cien. Menej tankovania však spôsobí nižší výber a útlm spotreby obyvateľstva. Mnoho podnikateľov to zabalí alebo prejdú do šedej a čiernej zóny. Väčší odídu do štátov s nižšími priamymi daňami. Dlhotrvajúca vysoká cena PHM sa pretaví aj do klesajúcej dôvery obyvateľov v schopnosť štátu riešiť krízové situácie. Celá ekonomika každého štátu je vyslovene závislá na dôvere. Ak tá padne, štát smeruje do bankrotu. Neexistuje taká sila ani okamžité opatrenie, ktoré by opravilo stratu dôvery. Jej reštart je dlhodobý proces.

Krátkodobo možno pomôže realizácia veľkých štátnych investícií, ale to bude iba náhrada za klesajúcu spotrebu domácností. Zo strednodobého hľadiska je to ako vyvŕtať v lodi inú dieru nad hladinu ponoru a spoliehať sa, že voda z inej diery pritekajúca z nej odtečie a loď sa nepotopí.

Preto je možné, že v krajinách, ktoré nemajú vlastné rafinérie, uvidíme v blízkej dobe PHM na prídel. Nejde o nič výnimočné. V časoch vojen to bolo vždy pomerne bežné.

Áno, rozumiem tomu, že túto “krízu” využijú predajcovia všetkého na batérie a tí, čo majú fotovoltiku a elektroauto, budú dočasne profitovať. Ale elektroauto vám pravdepodobne nedoručí mrazený výrobok do Michaloviec. Dojazd elektroáut je oproti nafte doslova žalostný a doba nabíjania dlhá. Logisticky vhodná nabíjacia infraštruktúra v podstate neexistuje. A keby som bol škodoradostný, chcel by som vidieť po prvom snehu v Bratislave vyťahovať ľudí galuskáče.

Na naftu jazdí asi 90 percent celej logistiky. Všetkého. Lode, vlaky, nákladné autá. To všetko môže mať (a aj bude mať) čoskoro veľký problém. Ak do toho niekto bonusovo vystrelí prvý náboj, prvé sa o PHM prihlásia tanky a logistickú eróziu to ešte urýchli.

Meškajúca logistika neznamená len nedostatok vecí z Číny. Ide o nedostatok všetkého, čo nevyrobíte lokálne. Vidíme proces deglobalizácie. Bude to bolestivý pôrod.