Transakčná daň

Zrušenie transakčnej dane ma neprekvapilo. Idú voľby. A to znamená loveckú sezónu. Transakčnú daň kritizovali všetci unisono, zo všetkých táborov.

Predseda vlády SR si dovolil na svojom profile uverejniť toto. Osobitne odporúčam upriamiť pozornosť na poslednú vetu o nebývalom raste. A ja by som si následne dovolil komentár, prečo sa sociálni partneri a hlavne makroekonómovia nemýlili. A že jej zrušenie už nič nezmení. Je neskoro. Nemala sa totiž zaviesť.

Tento článok by som nebol býval napísal, keby mi jeden kamarát, znalý prostredia koalície, nebol povedal niečo takéto: Človek by si myslel, že po Matovičovi a Hegerovi nemôže prísť nič horšie. A prišiel Laco.

Druhý kamarát z rovnakého prostredia mi povedal, že Laco je výnimočne dobrý človek, ale ak by sme každému dobrému človeku dali funkciu len preto, že je dobrý človek, dlho by sme ako štát nevydržali.

Súhlasím s oboma, aj keď k druhému uvedenému sa neviem empiricky vyjadriť. Ja “Laca” osobne nepoznám. Poznám jeho zverejnený životopis a ten skôr potvrdzuje, že nemal byť vo funkcii.

K veci. A začnem z ostra.

Transakčná daň nebolí podnikateľa ako samotný extra výdaj, netvorí totiž značnú časť jeho nákladových položiek. Je skôr “otravná”, lebo zaťažuje množstvo položiek a má pre rôzne druhy podnikania slušné množstvo výnimiek.

Problém je inde. Transakčná daň pri zavedení (aj pri zrušení) vyvolá oveľa vyššie náklady na personálne kapacity podnikateľa a napríklad aj na zabezpečenie úpravy softvéru, ak taký používa. To sú náklady, ktoré vláda nevidí alebo nechce vidieť, ale ekonomiku stoja zrejme rádovo viac, ako je profilovaný príjem z novej dane.

Toto je pohľad podnikateľského prostredia.

A prečo dal premiér štipku sarkazmu do poslednej vety? Lebo možno až teraz pochopil zásadný problém. Čiže moje blogy sa k nemu nedostali. Fajn.

Transakčná daň ohrozuje PREDVÍDATEĽNOSŤ podnikateľského prostredia.

Ešte raz si prečítajte predošlú vetu, prosím. Ak by ste boli zahraničný investor, dávate si vypracovať správu o predpokladaných nákladoch a o stabilite prostredia. Aby sa vám vedelo vrátiť, čo niekde nasypete a ideálne aj dobre zhodnotiť. Ak sa prostredie mení legislatívne príliš často a nedá sa predvídať príchodzia zmena (napríklad zavádzaním neštandardných ekonomických opatrení alebo novátorských daní), investor sa rozhodne pre krajinu, kde mu čísla budú platiť viac, ako rok. A bude sa spoliehať, že vydržia aspoň jedno volebné obdobie.

Čo vyparatili slovenskí súčasní koaliční politici je to, že naštrbili dôveru v relatívnu stabilitu prostredia. To sa nedá zobrať späť zrušením takéhoto opatrenia. Akoby sa nič nestalo. Táto nálepka nám už zostane. Dôvera investorov a spotrebiteľov sa ľahko narúša a pridlho opravuje.

Zvrzali to na plnej čiare. Osobne si myslím, že je to pre nedostatok pochopenia pre správanie sa makroekonomického prostredia. Je to škoda pre všetkých.

Zrušenie dane dnes vyvolá iba ďalšie náklady pre podnikateľov (aj banky) na vrátenie do predošlého stavu, opäť zmobilizuje personál, ktorý treba v čase recesie niekde inde.

A je to len kvôli voľbám, aby si udobrili voliča.

Viete, prečo som si istý, že makroekonomike nerozumejú? Lebo sa včera chválili automatom minimálnej mzdy. Ako rastie. Pritom je to v prostredí SR najväčší motor inflácie.

Neviem, či sa smiať alebo plakať. Je to podľa mňa ekonomické diletantstvo. Že bude výpadok pol miliardy? A čo? O dôvere vláde sa už hlasovalo. To, ako to zalepiť, už budú riešiť noví. Presne takto to funguje. Dovtedy rastie dlh a nedôvera sa prenesie na slovenské dlhopisové trhy a do ratingu.

Riešenie je v priamych daniach. A vypadne sarkazmus z poslednej vety aj z rovnice. Ale zníženie daní nemusí znamenať znovuzvolenie, všakže, pán predseda? Hovorí sa tomu test proporcionality.

Najprv totiž zažijeme dočasný výpadok príjmov až potom sa prejaví rast. Všetci to vieme. Preto sme od Maďarov skopírovali všetko len nie zníženú sadzbu dane z príjmov. Písal som to. A vy ste to nečítali.