Irán vyhral a Iránci prehrali
Trump na radu od neokonov typu Rubio alebo Graham vyrobil začiatkom roka drámu s názvom Irán. Všetko to bola dobre premyslená hra. Ego potužené operáciou vo Venezuele (čo bolo tiež iba súčasťou presviedčacej časti kúzelníckeho triku) sa už ľahko nechalo presvedčiť, že Trump je pán všemocný. Operácia v Iráne mala trvať pár dní, potom 4 týždne, potom 6. A trvá doteraz a bude trvať naďalej. A to ešte vôbec nekončíme. Príbeh sa stále rozvíja. Hegseth nevie nájsť zásoby ďalších rakiet a taktovku preberá Irán. Eliminovanie velenia a riadenia štátu, aby skolaboval celý štát, nesie rukopis izraelskej taktiky. Je to ich podpis. Práve krvavé oči Netanjahua môžu za to, že u Zelenského niet rakiet patriot PAC 2/3, tým pádom si tam môžu lietať ruskí piloti na línii kontaktu a balistika nájde vždy svoj cieľ.
Neviem, ako to domáce služby v spolupráci s Mossadom urobili, ale Trumpa sa podarilo presvedčiť, že druhý (golfový) pokus o atentát (inak veľmi neohrabaný) sa mal odohrať na objednávku Iránu. Potom to už šlo všetko ľahko. Pribudla rovnaká emócia Trumpa, ako pri prvom útoku. Pri ňom si z logických dôvodov definoval ako objednávateľa atentátu Sorosa ml. Okolo nadácií jeho otca sa uzatvára v SŠA slučka. Málokto si to uvedomuje. Budú nasledovať kontroly a postupné odhaľovanie informácií, prečo nesedia účtovné čísla má dať/dal.
A takto to je aj s Iránom. Lenže tentokrát je to majstrovská služobná operácia. Kde sa identifikovala pomsta ako Trumpova prioritná emócia. S egocentrizmom Trumpa sa stáva aspoň v úvodnej fáze riadeným bez svojho vedomia. Na dosiahnutie cieľa to úplne stačí a jeho vytriezvenie nehrá z pohľadu výsledku žiadnu rolu. A aj keď to teoreticky mohol prekuknúť, je kvôli potrebe podpory od organizácií ako AIPAC financujúcich kampaň izraelskými peniazmi, v pasci. Jediné, čo môže v takej zle rozohratej šachovej partii urobiť, je tváriť sa, že ide Netanjahuovi po ruke a zároveň exponovať každý jeho krok v nesúlade s vôľou americkej administratívy spôsobom, aby bežní ľudia v Amerike prestali dôverovať Izraelu ako partnerskému štátu. Na to by vytváral úmyselne sa opakujúce situácie, ktoré Netanjahu sabotuje. To sa teoreticky aj naozaj deje.
K pointe. Prečo Irán už vyhral.
a) Iránu sa podarilo opätovne aktivizovať iracké bunky tvorené prevažne členmi IRGC. Tie môžu pomerne voľne operovať a z územia Iraku ohrozovať americké základne. Tým vytvárajú celkom slušný dojem, že SŠA nedokážu na Blízkom východe fungovať ako garant mieru. A prináša to aj svoje ovocie.
b) Dohoda z Mekky. Alebo malé NATO. Saudská Arábia, Pakistan, Turecko. To je v podstate tiež dobre predvedená práca Iránu. Podarilo sa mu vytvoriť situáciu, kde sa Saudská Arábia nevie ďalej spoľahnúť na SŠA ako garanta a potrebuje regionálnych spojencov. Tým sa podarilo Iránu rozdeliť krajiny Perzského zálivu na dva tábory. Už to nie je tzv. GCC vs Irán. Divide et impera.
c) faktor Turecko. Písal som o tom. Turci sú divokou kartou celého blízkovýchodného konfliktu. Aj keď sa im doma ekonomicky veľmi nedarí, pomerne úspešne sa infiltrujú do konfliktov na Blízkom východe aj v Afrike. Väčšinou tvoria v zástupných vojnách opozíciu Spojeným arabským emirátom a Izraelu. Turci zároveň detailne vnímajú samodeštrukčné protiruské nálady v EÚ a preto sa s Azermi (čo sú tiež Turci) snažia situáciu s dodávkami energonosičov pre EÚ monopolizovať vo svoj prospech. Nasvedčuje tomu aj zneužitie ukrajinských útokov v Čiernom mori na porušovanie dohôd s Montreaux Tureckom (selektívne prepúšťanie lodí do a z Čierneho mora). Bez zámienky z Ukrajiny by to more nevedeli ovládať. Zelenského krvavé oči využívajú ako páku pre vlastné záujmy.
d) čo je najhoršie, všetkým zúčastneným už nevyhovuje americká prítomnosť na Blízkom východe. Paradoxne ani Izraelu, ktorý si momentálne vybavuje v SŠA stav, kedy by vojenská pomoc nepodliehala schvaľovaniu Kongresom. Robia to cez spoločné podniky na americkej pôde, čím sa vlastne stanú producentmi zbraní sami pre seba a ako bonus budú určovať bez ohľadu na politické vedenie SŠA, kam bude prípadná nadprodukcia smerovať. Jediným porazeným je teda SŠA.
e) čo sa týka jasných hraníc, kto proti komu, to tiež nie je úplne dané. Je to skôr taká hra, ktorú definujú záujmy. Tie koalície sa v istých bodoch prelínajú. Saudi nebudú útočiť otvorene na SAE, Omán a Pakistan sa budú vždy správať zdržanlivo aj napriek koalíciám a na konci dňa to bude iba o zástupných vojnách definovaných primárne šiitským postojom k sunitom a izraelským expanzivizmom ignorujúcim medzinárodné právo. Z tohto kotla vzídu dvaja víťazi. Turecko a Izrael. Amerika už na tomto bojisku nemá miesta.
f) Hormuz definitívne ovládol Irán. Dohodou s Ománom vyšachoval SŠA a potrestal aj Omán za zradu pri predošlom pokoji zbraní. Za vstup do Hormuzu berie zodpovednosť Irán, za výstup (kde sú lode SŠA), Omán. Geniálne.
Geopolitika.
Dôležitá je publikovaná správa čínskej agentúry, že invázia do Ceuty bola operáciou Mossadu. To nasvedčuje tomu, že bohužiaľ pre Európu sa situácia vyvíja v smere existencie Západného Kalifátu, obnoveného Turanu pod vedením Turecka a nárazníkovej zóny, ktorej súčasťou by sme mali byť aj my. Všetko závisí od toho, ako sa mocnosti garantujúce štátnosť jednotlivým subjektom medzinárodného práva dohodnú. Slovensku hrozia všetky možné scenáre, ale takmer žiaden so zachovaním samostatnej štátnosti. Poliaci môžu nárazníkové pásmo tak riadiť, ako aj pre svoju militantnosť voči Rusku môžu skončiť rozdelením na tri časti. Maďari snívajú o Uhorsku, ale budú radi, ak im to ostane tak, ako je. Slovenská vláda situáciu evidentne číta a robí, čo môže, aby sme mohli byť strategickým prekladiskom pre novú čínsku Hodvábnu cestu. Po súši aj po vode. Tým pádom sa v SR nebude rátať s jeho islamizáciou. Import chýbajúcej pracovnej sily bude skôr indický a všeobecne ázijský. Čo bude slušná štátotvorná vyjednávacia karta v budúcnosti.
Ešte k Ceute a Mossadu. Akcia mala podľa mňa dve roviny. Jedna bola tá polooficiálna: potrestanie Španielska za nevyhovenie Trumpovi pri bombardovaní Iránu. Tým by sa Bibi naoko zavďačil Trumpovi ako spojenec. A druhá obchodná. Kým dospelých jedincov otočili smer Maroko, tých neplnoletých EÚ “povinne” zachránilo. Ak to dajú tzv. na matku Terezu, pán Boh tým deťom pomáhaj. Ako hovorí jeden vtip. Izrael sa živí troma odvetviami. To tretie je export manga, to druhé je tiež organické. Príjmy z nich sa potom zhodnocujú (kľudne použite slovo perú alebo legalizujú) pod honosnými názvami cez rôzne nadácie, trebárs aj so sarkastickým názvom Ha Haim. Uvediem fiktívne príklady mimo Izraela, ale s podobnou schémou. Zahraničný investor z Abú Dhabí chce trebárs stavať prístav na Dunaji (ale pôvod peňazí je možno slovenský, len dubajské štruktúry “neumožňujú” kontrolu pôvodu peňazí). Motorkári. Alebo. Nemecký investor chce zachraňovať fabriku na východe SR, ale partner investora je zhodou okolností z dediny za fabrikou.
Ukrajinci sa už asi zobúdzajú z oparu emócie, že môžu zvíťaziť a zrejme vidia, že im všetky zúčastnené strany sľubujú iba likvidáciu. Stali sa morčatami na testovacom polygóne. Chodia sa tam vzdelávať Kolumbijci, ktorí potom dronovú techniku aplikujú pri narkomisiách, Severokórejci, ktorí si skúsenosti budú chcieť preniesť na Juhokórejcov, aj Čína, ktorá sleduje zjednotenie Tchajwanu s pevninou. Aj mnohí iní. Každý má len a len svoje záujmy a žiadne zľutovanie. Na Ukrajinu sa chodí ako do školy. Ale žiaden zo scenárov neráta na konci so živými Ukrajincami tak, ako sa neráta, že na hodine biológie myši pod zvonom operácie prežijú. Kým sú myši, bežia hodiny. Kým sú hodiny, bežia príjmy z vyučovania. Čím skôr to pochopia, tým skôr zistia, že zmena môže prísť u nich len zdola. Ak však nepríde včas, nebude ju mať kto realizovať. Osobne som zvedavý iba na to, kto ten vytvorený vyľudnený “Lebensraum” nevhodný pre spotrebiteľa západného typu na expanziu tovaru a služieb, vlastne obsadí.
K pointe 2. Prečo prehrali Iránci?
Trump spôsobil Iránu infláciu na úrovni viac ako 100 percent. Bežný Iránec nedokáže z platu, ktorý pri dnešnom kurze predstavuje cca do 150 Eur, zaplatiť ani nájomné. Peržan je dnes na kompletku vybavený jedinec. Protestuchtivá vrstva je už t.č. popravená.
História vraví, že sankcie a bombardovanie povaliť vlády síce môže, ale nedokáže importovať do krajiny demokraciu. Naopak, posilní radikalizáciu a vnútorný teror voči vlastnému obyvateľstvu. A na svoju legitimitu do vnútra potrebuje bojovať s externým nepriateľom. V akcii čoskoro neuvidíme Peržanov, ale šiitov z IRGC očakávajúcich 12. imáma. A to už nebude pre celú oblasť žiadna sranda. Iba Bibiho čistá radosť, ktorého politický program pozostáva z obsadzovania cudzích území, kde účel svätí prostriedky. A z presvedčenia, že doba Tretieho chrámu je za dverami.
27. októbra sú v Izraeli voľby a v novembri americký midterm. Len pripomínam, že už raz iránska pomsta pripravila v roku 1980 o prezidentské kreslo Jimmyho Cartera. Urobia to znovu. Funkčný návod majú z roku 1979.
Osobne očakávam do pol roka plačlivé videjká influencerov, čo majú nakúpené v Dubaji byty na prenájom. Tejto dobe je na mnoho rokov definitívne koniec.
