Čo s Ukrajincami po marci 2027
Tzv. dočasná ochrana aj pre mužov v odvodovom veku z Ukrajiny bude začiatkom marca 2027 končiť. Čo sa s nimi udeje? Európska komisia 26.6.2026 predložila návrh rozhodnutia Rady EÚ, ktorá plánuje predĺžiť dočasnú ochranu o rok. Avšak v návrhu sú už výnimky, ktoré nepotešia mužov v odvodovom veku.

Zdroj TU.
Aj keď EÚ zjavne prezentuje novú legislatívu tak, že sa bude vzťahovať iba na nových ukrajinských utečencov mužského pohlavia pred vojnou v odvodovom veku, realita bude zjavne iná. Nová legislatíva v aktuálnom znení nebude garantovať mužom, ktorí tu už v režime dočasnej ochrany sú, že sa ich status dočasnej ochrany po marci 2027 predĺži.
Na tento status a na jeho predĺženie nie je totiž právny nárok.
Jedinou alternatívou bude žiadosť o azyl. Ale ani tento nárok nebudú z hľadiska kritérii vedieť bojaschopní muži splniť, lebo hrozba smrti na fronte v spojení s povinnosťou vojenskej služby nie je takým kritériom.
Čiže azyl nie je cesta.
Zrejme jedinou cestou bude, že dobrovoľne opustia EÚ ešte do marca 2027 aj s rodinami, čo bude mať významný dopad na pracovný trh v EÚ, ktorý si už na lacnú pracovnú silu z Ukrajiny zvykol. Slovensko v očakávaní tohto kroku už v predstihu stavilo na Indiu.
Popritom bude EÚ podprahovo tlačiť na postupný, podľa možností bezkonfliktný a plynulý návrat týchto mužov, keďže inou alternatívou naplnenia rednúcich stavov na fronte by bolo iba doplnenie mužmi iných národností. Tam však ešte salámová metóda nedospela. Taký skok by sa vysvetliť voličovi v EÚ nedokázal.
Ako sa k tomu kroku postaví obyvateľstvo SR? Ani Ukrajincov, ani Rusov, ani Bielorusov nemožno hádzať do jedného vreca podľa ich štátnej príslušnosti. Kto to robí, potrebuje liečenie.
Mnohí Ukrajinci tu žijú tak, že riadne pracujú, snažia sa zapadnúť. Mnohí zapadnúť nevedia, mnohí nechcú, robia bordel a zvyšujú čísla drobnej kriminality. Stačí sa opýtať bežných policajtov z PMJ. Čísla a štruktúra kriminality sa zmenili. Domáci, ktorí s Ukrajincami žijú, vedia, ktorí sa ako po svojom príchode správali a zrejme podľa toho poskytnú aj pomocnú ruku, keď to bude potrebné. Bez ohľadu na to, či vo vojne fandia tým alebo hentým (prípadne nefandia nikomu). Bez ohľadu na to, či volia Smer alebo PS alebo nikoho.
Ironické na tom všetkom je to, že Európska únia touto legislatívou otvorene rezignuje na svoj hlavný vývozný artikel, ľudské práva a práva utečencov. Preferuje obetu utečencov, rezignuje aj na ekonomické faktory, a to všetko len a len aby dosiahla zničenie dezignovaného nepriateľa. Na obetnom oltári teraz nie je koza, ale Dohovor. Ide sa podrezať. Ale tak, aby to verejnosť až tak veľmi nevidela.
Som zvedavý, koľkí Slováci sa po spustení tohto procesu zahrajú na Schindlera.
