Mali sme s vyhláškami pravdu?

Ústavný súd vraví, že áno. Len v inom konaní. Keď je už po funuse.

V Zbierke zákonov bol zverejnený nález ÚS pod č. 119/2026 Z.z. (text TU), ktorý podpísal samotný predseda ústavného súdu JUDr. Fiačan.

Nález sa netýka kovidových vyhlášok, týka sa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Lenže argumentácia, prečo sú v rozpore s ústavou, zapasovala ako SpaceX Crew Dragon na ISS. Úplne presne.

Z nálezu vyberám hlavnú argumentáciu.

Z bodu 19 a nasl.: Vláda a ani ministerstvá nemôžu vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré národná rada neupravila zákonom. Všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu výkonnej moci nemožno upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani spôsobom odporujúcim zákonu (PL. ÚS 12/01).

Zákon musí predstavovať dostatočne určito upravený základný rámec priznaným oprávneniam a povinnostiam a technické či expertné otázky, ktoré zásadným spôsobom neovplyvňujú samotné zákonné oprávnenie alebo povinnosť, prenecháva na konkretizáciu vykonávacím predpisom (PL. ÚS 10/2013).

Inými slovami, nové povinnosti sa neukladajú vyhláškou:) Tj. ak zákon spomenie stavebné ochranné pomôcky, vyhláška nemôže FFP1 a FFP2 respirátory, ak zákon nespomína lockdown, tak vyhláška nemôže, ak zákon nepozná testovanie populácie, tak to nevyrieši ani vyhláška, ani uznesenie vlády. Zákon nemal ustanovenia ani pre zamestnávateľov. Modré papieriky, výnimky z papierikov, medziokresové povolenky ani metanie ľudí o zem bez prekrytia. Teda s prekrytím príslušníkmi PZ. Nuž…

A teraz ten hlavný gól.

V čl. 13 ústavy sú formulované všeobecné podmienky ukladania povinností na jednej strane a medzí základných práv a slobôd na strane druhej (PL. ÚS 10/2013). Dominantnou črtou v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy je výhrada zákona vo vzťahu k ukladaniu povinností. Avšak výhrada zákona predstavuje len základ pre stanovenie povinností. Z uvedeného vyplýva, že samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva – zákonom alebo na základe výslovného zákonného splnomocnenia podzákonným právnym predpisom v medziach tohto splnomocnenia. Na účely ochrany základných práv a slobôd je nevyhnutné čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy interpretovať striktne ako ústavnú normu, ktorá dovoľuje uložiť povinnosti v podzákonnom predpise výhradne na základe a v jeho rámci. Zmocnenie musí byť obsiahnuté v zákone s jednoznačným stanovením medzí podzákonnej právnej úpravy (PL. ÚS 10/2013, PL. ÚS 4/2021, bod 72). K porušeniu čl. 13 ods. 1 ústavy môže dôjsť aj prijatím podzákonného právneho predpisu, ktorý neporušuje základné práva a slobody.

To mi pripadá, akoby ústavný sudca videl svojho času reláciu na TV Slovan, kde som mal možnosť robiť komparzistu JUDr. Štefanovi Harabinovi. Dokola sa tam totiž omieľal čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Vo všetkých formách a situáciách. Alebo počúval Infovojnu s doc. Drgoncom.

Dobre. Toto je len akési a), ktoré hovorí, že sme všetci tzv. zničohonič alternatívci objavili bežne dostupnú teóriu práva, ktorá sa štandardne vyučovala za našich čias už v prvom ročníku na fakulte práva. A aj sme si užili nadávky typu “samozvaní advokáti” trebárs od právničky, ktorá z jedného obdobia len premigrovala v rámci jednej hráškovozelenej strany od aktivistu služobného projektu Bellingcat k mRNA arciočkátorovi. Tej právničky, ktorá sa sama sťažovala (a úspešne), že ju za vlastné privreli do štátnej karantény pri prekročení štátnej hranice. Dopopuku.

A teraz to b)

Návrh podalo 32 opozičných poslancov NR SR. Podľa počtov a pravdepodobnosti mi to vychádza tak, že by to mohli byť poslanci PS, SaS a zrejme aj KDH. Môžem sa mýliť, presný zdroj so zoznamom dohľadať aktuálne neviem.

Viete, ako argumentovali opoziční politici, ktorým za plandémie stačil nejaký zastrčený Vestník a uznesenia vlády?

Tak sa držte.

Navrhovatelia uvádzajú, že ústavný princíp určitosti zákona vyžaduje, aby výška a výpočet bremena bola predvídateľná a určitá už zo zákona, keďže podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na jeho základe, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv. Zdôrazňujú, že povinnosti možno ukladať v podzákonných predpisoch, ale nie na ich základe. Článok 13 ods. 1 písm. a) ústavy je pritom na účely ochrany základných práv nevyhnutné vykladať striktne. Povinnosti v podzákonnom predpise možno uložiť výhradne v rámci zákona a na základe jeho jasného zmocnenia, ktoré jednoznačne vymedzí hranice prípustnosti podzákonnej úpravy (PL. ÚS 17/2014). Podľa navrhovateľov rozhodujúce parametre sú v namietaných ustanoveniach vyhlášky, a preto adresát nedokáže zo zákona kvantifikovať svoje bremeno.

Opakujem.

Povinnosti v podzákonnom predpise možno uložiť výhradne v rámci zákona a na základe jeho jasného zmocnenia, ktoré jednoznačne vymedzí hranice prípustnosti podzákonnej úpravy (PL. ÚS 17/2014).

Keď ide o voliča a vykurovanie jeho majetku, je čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy vykladaný inak, ako keď išlo o podkurovanie voličovi v súvislosti so základnými právami a slobodami počas plandémie.

Prečo dnes nemáme rozhodnuté o mnohých podstatných vyhláškach z čias plandémie dodnes?

Z týchto hlavných dôvodov.

Po exemplárnom rozhodnutí o disciplinárnom treste pre sudcu Mgr. Dalibora Miľana sa už ŽIADEN sudca neodhodlal podať na ústavný súd tzv. prejudiciálnu otázku. Počet konaní, kde to možné ešte je, nezrátate ani na jednej ruke. Je to smutné zistenie, ale určuje stav spoločnosti.

Sudcovia všemožne robili všetko pre to, aby žaloby s identickou argumentáciou, akú použil predseda Ústavného súdu aj skupina opozičných poslancov, ibaže vo vzťahu k ochrane iného typu záujmu chráneného zákonom, zamietli alebo tí, ktorí veľmi chceli (ale nechceli nasledovať osud potrestaného sudcu), ich vtesnali do iných rámcov, napríklad zákazu diskriminácie bez akejkoľvek zmienky o ústavnom tabu s názvom plandémia.

Pri majetku by teda boli Harabin aj trebárs s Krajníkovou hrdinovia republiky, pri ochrane zdravia boli vyvrheľmi. Alebo to len zle čítam a aj to verejné zdravie sme mali asi riešiť ako ochranu majetku a boli by sme uspeli. Ale nie majetku spotrebiteľa, ale majetku nadnárodných korporácií a na politiku napojených podnikateľov.

Ústavný súd sa tiež s podaniami, kde mohol, v danom čase vysporiadal úplne inak, ako teraz pri majetkových právach spotrebiteľa. Dodnes máme ústavnú dualitu v účinkoch ex tunc a ex nunc (kde sa ako hodí) a verte, že pri vyhláškach sa to hodí tak, že účinky nálezu v žiadnom prípade nepôsobia spätne. Máme aj rozhodnutia, že vyhlášky nemožno preskúmať, ak sú zrušené. A to bola právna rekurzia, lebo vydávanie vyhlášok každé dva týždne doslova vylučovalo účinný súdny prieskum. A verte, že sme skúsili všetko.

Toto nebola v žiadnom prípade náhoda.

Pri tejto neprávosti asistoval aj Štrasburg, ESĽP. Napriek preukázaniu, že neexistuje účinný prieskum, odpaľoval sťažnosti cez actio popularis. Bez rozhodovania vo veci tam, kde by v danom čase vedel zvrátiť neprávosti typu režimy OTP, OP, lockdowny, prekrývanie horných dýchacích ciest a podobne.

Toto podanie skupiny opozičných poslancov považujem za istý typ priznania. Že to za plandémie robili úmyselne. Toto nebola žiadna náhoda. A ak už na to neprihliadajú OČTK zrejme z rovnakých dôvodov, ako sudcovia, snáď na to prihliadnú voliči pri najbližších voľbách. Tí, ktorí prežili obdobie vládneho teroru počnúc celoplošným testovaním. Tým, ktorý v roku 2021 pribudla dg s názvom náhle a nečakane a dg po krátkej ťažkej chorobe, tým prajem dlhé obdobie nevedomosti. Lebo keď sa oni pravdu dozvedia a identifikujú vinníkov namiesto OČTK, bude zrejme humbuk iného typu. Oni sú z iného cesta.

Keďže tieto činy považujem zločiny proti ľudskosti, teda za nepremlčateľné, keď príde ten správny čas a bude ešte viac dostupných informácií kto zradil a prečo, oprášim podania na medzinárodné inštitúcie. Ten čas je takmer zrelý. Príde.

Nie príprava na ďalšie plandémie, ale potrestanie vinníkov zabráni zopakovaniu situácie. Nepotrestanie vinníkov spôsobí, že posunuté hranice zásahu do ľudských práv si politici po vezmú ako svoju štartovaciu čiaru. Lebo tým pred nimi to prešlo.

PS: A aby bolo jasno. Ja viním aj túto vládu a všetkých poslancov, ktorí sa prepravili do poslaneckých lavíc ako hviezdy TV Slovan. Lebo ak si nejaký minister dokáže kvôli zlomeniu mnohých judikátov v prípade rozsudku pre zmeškanie vybaviť novú zákonnú úpravu a dostať sa k rozhodnutiu, ktoré by si možno zaslúžilo pozornosť skrz §350 TZ, tak mali v moci vyriešiť aj neprávosti plandémie. Všetci do nohy. Nebudem menovať, všetci ich poznáte. Do nohy.