Dobrý deň, smútok (Françoise Saganová)

V tomto roku, vo februárovom čísle (je to správne, vo februárovom) Biomedicine & Pharmacotherapy, bol publikovaný článok „Deaths induced by compassionate use of hydroxychloroquine during the first COVID-19 wave: an estimate“ (Úmrtia spôsobené „súcitným“ používaním hydroxychlochinínu počas prvej vlny COVID-19: odhad). Hlavné závery článku sú nasledovné:

i) Hydroxychlorochín (HQT) bol podávaný hospitalizovaným pacientom s Covid-19 napriek slabým dôkazom o jeho (možnej) účinnosti.

ii) Podľa meta-analýzy randomizovaných štúdií bolo podávanie HCQ spojené s 11% nárastom úmrtnosti.

iii) Počet úmrtí súvisiacich s podávaním HQT hospitalizovaných pacientov sa odhaduje na 16 990 v šiestich krajinách.

iv) Tieto zistenia ilustrujú riziko zmeny účelu liekov s dôkazmi na nízkej úrovni pre manažment budúcich pandémií.

S tým posledným bodom je možné aj trochu polemizovať, ale tentokrát je to názor autorov a my sme ho odcitovali. Prečo o tom píšeme?  V časopise Zem a Vek boli v apríli a v júni roku 2020 publikované dva články „Liečba smrteľnejšia ako koronavírus“ a „Ďalšie potvrdenie nebezpečnosti ospevovaného lieku na koronavírus“. Vtedy (apríl 2020) expressis verbis odznelo:  „Mohli by sme pokračovať ďalej. Nás však zaujíma predmetný článok: „Hydroxychloroquine and azithromycin as a treatment of COVID-19: results of an open-label non-randomized clinical trial.“ Naozaj bol publikovaný v International Journal of Antimicrobial Agents. v marci tohto roku. Čo sa týka použitých liekov hydroxychlórochinínu a azitromycínu, obidva existujú. Štandardne sa používajú v humánnej medicíne v indikáciách, pre ktoré sú určené. Ale! Medzi nežiadúce účinky hydroxychlórochinínu patrí predĺženie QT intervalu na zázname elektrokardiogramu, pričom na EKG je QT interval ľahko merateľný. Podľa citácie z webu: „Syndróm dlhého QT je stav srdcového rytmu, ktorý môže spôsobiť rýchlu a nekoordinovanú srdcovú činnosť (arytmiu). V niektorých prípadoch môže srdce pracovať nesprávne tak dlho, až dôjde k náhlej smrti.“ Lenže predĺženie QT intervalu môže spôsobiť aj azitromycín. Tento efekt však nie je aditívny, ale synergický. To znamená, že pri použití obidvoch liekov naraz, je riziko náhlej smrti niekoľkokrát vyššie ako pri použití každého lieku zvlášť. A je určite vyššie, ako riziko smrti pri infekcii koronavírusom.“ A v júni 2020 sme napísali: „ Nestáva sa často, že by sa podpora tohto tvrdenia, ktoré popisovalo nie aditívny, ale synergetický účinok obidvoch liekov, objavila tak rýchlo. Menej ako za dva mesiace (27. 5. 2020) sa na stránke https://forbetterscience.com/(https://forbetterscience.com/2020/05/27/didier-raoult-fin-de-partie/) objavilo nasledujúce tvrdenie: „And yet, we are possibly witnessing now the last act of the chloroquine circus, since the malaria drug was proven not just ineffective against coronavirus infections, but also dangerous, especially in combination with the antibiotic azythromycine.“ – „A teraz sme svedkami posledného divadelného aktu chlórochinínového cirkusu, vzhľadom na to, že liek proti malárii sa ukázal byť neefektívnym pri infekcii koronavírusom. Je tiež nebezpečný, špeciálne v kombinácii s antibiotikom azitromycínom“.

Čo k tomu dodať? Ukazuje sa, že doma naozaj nikto nie je prorokom. Pričom chlórochinín a hydroxychlórochinín (používané pri malárii, a pri niektorých autoimúnnych ochoreniach) sú dva lieky s tým istým účinkom na srdcový sval. „Nepríjemne“ predlžujú QT interval.“

Áno, je to bohužiaľ tak. Nedá sa nič robiť. Skoro 17000 mŕtvych po podávaní HQT vyvoláva smútok. A na koniec, znovu budeme citovať: „Veci sa stávajú ešte surrealistickejšími a idiotskejšími s tvorivými pokusmi ľudstva vyliečiť COVID-19. India teraz zavádza ajurvédsku klinickú štúdiu s kravským močom a hnojom, Čína pokračuje v hraní s tradičnou čínskou medicínou (TČM), zatiaľ čo my na progresívnom a osvietenom Západe hľadáme kmeňové bunky, falošné sľuby o očkovaní od pochybných spoločností (Moderna), lieky, ktoré v skutočnosti nefungujú, ale sú presvedčivo drahé (Remdesivir) a samozrejme zázračný liek chlorochín a jeho deriváty.  Hydroxychlorochín (HCQ).”

(https://forbetterscience.com/2020/05/27/didier-raoult-fin-de-partie/)

A v diskusii vyššie spomenutej citácie diskutuje sám autor príspevku takto: „Zníženie úmrtnosti pri použití remdesiviru nebolo dostatočné na to, aby sa považovalo za štatisticky významné…” Tu to máte. Remdesivir určite nie je zázračný liek, taký, aký je vykresľovaný, jeho účinok je okrajový. Dosť dobré na to, aby ste sa ho pokúsili použiť pri veľmi chorýchpacientoch, ale nie viac. Z Wikipédie: “Remdesivir bol pôvodne vytvorený a vyvinutý spoločnosťou Gilead Sciences v roku 2009 ako súčasť výskumného a vývojového programu spoločnosti pre hepatitídu C. Nefungoval proti hepatitíde C, ako sa dúfalo, ale potom bol znovu použitý a študovaný ako potenciálna liečba vírusového ochorenia Ebola a vírusových infekcií Marburg.” Ani tam to nefungovalo, ale teraz, akoby mávnutím čarovného prútika alebo Božím zásahom, to funguje trochu proti úplne inému vírusu, koronavírusu. Ale firma Gilead zúfalo potrebuje nový trh. Nemôžete mať väčší trh ako covid-19, čo? Stále má status lieku na ojedinelé ochorenia („orphan drug“), a zrazu si predstavte ten zisk.“

Dobrý deň, smútok.

MUDr. Ján Lakota, CSc.