Skúsime to cez vesmír…

Pani učiteľa sa v škole pýta: „ak v autobuse cestuje 5 ľudí, na prvej zastávke 1 nastúpi a 20 vystúpi, koľko bude v autobuse ľudí?“.

Toto bol pokus o vtip.

Náš minister zdravotníctva dnes podľa médií garantoval, že testovanie zrazí percento infikovaných pod 50 percent.

A toto je realita.

Ak sa počet nakazených limitne rovná miere falošnej pozitivity, koľko bude tzv. infikovaných ľudí po ďalšom pretestovaní?

Prosím, aspoň matematiku si nedajme. Síce základné práva a slobody z nás robia to, čo nás odlišuje od zvierat a zvyšku živej prírody a na tie nám neustále a systematicky siahajú, ale na matematiku nám nesiahajte.

Akokoľvek sa to zdá neuveriteľné, problém je samozrejme prozaický a spočíva v inom. Zmenia sa testy. Ich výsledky budú samozrejme prijateľnejšie a krivka týkajúca sa iných respiračných ochorení je v poklese. Budú stále nič moc, ale… budú mať vyššiu klinickú špecificitu. Ako napríklad toto. Nebude to o tom, koľkokrát sa otestujete, ale čím a v akom čase sa otestujete.

A k tým novým čínskym análnym testom. Ďalšia perla z východu. Ak ste si už stihli všimnúť, oficiálne bojujeme s respiračným vírusom. Osobne som sa ešte nestretol s človekom, ktorý dýcha konečníkom a ani pri čítaní Marca Pola som túto zmienku nikde nezachytil. Tu však tiež problém spočíva v niečom inom. Čo budeme robiť pri úbytku pozitívnych v čase, keď skončí vlna, ktorá je už teraz na ústupe? Riešenie? Análne testy predsa! Zlomky neaktívnej RNA sa totiž po prekonaní respiračnej choroby v čreve môžu nachádzať aj 180 dní po prekonaní choroby. A dôležitá je predsa pozitivita, nie infekčnosť. Pozitivita bude VŽDY podstatne vyššie číslo ako infekčnosť. Alebo sa mýlim? Doteraz sa to plietlo a v tichosti opomínalo… aj dnes som kdesi v TV videl kolonku s názvom „počet nakazených“. A nikto to nestíha ako šírenie poplašnej správy.

A na záver sa mi žiada trochu Gándhího: Buď sám zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.

Veľký muž, veľká pravda. Čo Vy na to? Pekný víkend.

-pw-