Referendum v rozpore s princípmi štátu?
Referendum o predčasných voľbách je údajne v rozpore s princípmi právneho štátu. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). „Ak by sme pripustili, že je toto dobrá cesta, tak je to skôr cesta k spochybňovaniu výsledkov volieb,“ zdôraznila.
Tu už ide o zjemnenú rétoriku oproti tej z februára, kde vyslovila podľa portálu HNonline ešte extrémnejšie právne názory:
P. Kolíková označila referendum na vyhlásenie predčasných volieb za protiústavné. Ak by sa takto pristupovalo k viacerým veciam, tak by sa referendum mohlo využívať stále, aj napríklad pri predĺžení funkčného obdobia prezidenta SR.
Na stránke advokátskej kancelárie nesúcej priezvisko pani ministerky sa uvádza:
Vďaka invenčnosti a odbornosti zakladajúcej advokátky Márie Kolíkovej sa profilujeme ako kancelária s akcentom na ľudské práv a základné slobody, ktorých základ sa obyčajne nachádza v Ústave Slovenskej republiky a v Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Naša argumentácia v súdnych konaniach je, pokiaľ je to možné, podporená ústavno-právnymi súvislosťami zákonných noriem. Keďže v praxi sa často možno stretnúť s nedokonalosťou zákonov (kolízia právnych noriem, neúplnosť právnej úpravy, medzery v zákonoch), ústavno-právna argumentácia je nielen vhodná, ale aj nevyhnutná.
A nemožno inak, ako v plnej miere s týmto výrokom uvedeným na webstránke súhlasiť.
O to viac je potom však nepochopiteľné, ako pani ministerka dospela k názoru, že referendum o predčasných voľbách je buď protiústavné, keď k tomu neexistuje žiadne rozhodnutie ústavného súdu, alebo že je v rozpore s princípmi právneho štátu.
Aby to pochopila aj laická verejnosť. Čo pani ministerka vlastne povedala… Ako právnik to vnímam tak, že tvrdí, že poslanci majú PRÁVO na výkon poslaneckého mandátu.
Ústava sa má samozrejme vykladať doslovne, tak sa na zakotvenie práva na výkon mandátu na 4 roky poďme pozrieť.
Čl. 73 ods. 2 Ústavy SR upravuje nasledovné:
„Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“.
Inde nič o povahe mandátu poslanca Národnej rady SR nenájdete. Z ust. čl. 73 ods. 2 sa ale nedá vyložiť, že by poslanec mal ústavou garantované právo na dovládnutie do konca. Naopak, iba potvrdzuje, že je zástupcom občanov v znení princípu zakotveného v čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, t.j. „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“. Slovo „priamo“ v tomto prípade znamená referendom.
Dôkazom opaku slov pani ministerky je aj faktická historická skúsenosť z volieb do samospráv, kde bolo volebné obdobie na základe výsledkov miestneho referenda aj reálne skrátené. O protiústavnosti nemôže byť teda ani reči.
A nakoniec, čo nemôže byť predmetom referenda, upravuje čl. 93 ods. 3 Ústavy SR takto:
„Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“. Nie je tu uvedené nič o nemožnosti skrátenia funkčného obdobia a nepredpokladáme, že by pani ministerka považovala domnelé právo na mandát poslanca za základné právo poslanca.
Myslíme si, že sa nakoniec aj tak dočkáme taktického podania na Ústavný súd od pani prezidentky podľa čl. 95 ods. 2 Ústavy SR. Takže referendum zrejme tak skoro aj tak nebude. Ibaže by sme sa mýlili. Isté je však zatiaľ len to, že sa tu niekto naozaj mýli.
-pw-
