COVID-19 | Právo

Slovenský protipandemický zákon

Všetci sme čakali na medzirezortné pripomienkové konanie k pripravovanému protipandemickému zákonu. A čoho sme sa dočkali? Zmeny zákona o hospodárskej mobilizácii, bez akejkoľvek účasti odbornej aj širšej verejnosti, ktorý predčí aj najhoršiu legislatívnu nočnú moru. O čo teda ide?

Zákon č. 176/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

Pre laika sa javí táto pomerne nevýrazná úprava v zákone, ktorý tu máme už nejaký čas, ako nevýrazná zmena. Pre právnika, ktorý legislatívu istý čas aj tvoril, ide o majstrovský úskok (aj kúsok). Ak mám byť ja podľa mainstreamu diablov advokát, tak predkladateľ tohto zákona by mal byť môj klient. Lenže nie je.

Ide o ďalšie zákonom posvätené „zvýraznenie“ oprávnení vlády, ministerstiev a čo je najdôležitejšie, aj okresných úradov, na úkor ústavných záruk. Inak povedané, niektoré z vecí, ktoré boli doteraz možné iba na základe ústavného zákona, teraz bude možné zrealizovať na základe bežného zákona. Pre prípad pandémie sa meníme z demokratického právneho štátu na totalitné zriadenie. Žiaden núdzový stav už potrebný nebude a zrejme teda už vyhlásený ani naozaj nebude. Nie je to totiž potrebné.

V úvode musím uviesť, že právny pojem, resp. právny inštitút „krízová situácia“, z ktorého vychádza aj § 1 zákona o hospodárskej mobilizácii, je v našom absolútne „prehľadnom“ zákonodarstve doslova „rozhasený“ po viacerých zákonoch:

– Podľa Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov „Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.“.

– Podľa § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov sa rozumie „krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „krízová situácia“) obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone1) na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav,2) núdzový stav3) alebo mimoriadnu situáciu,4)“; mimoriadna situácia je teda podmnožinou krízových situácií, nepozná ju ústavný zákon a je upravená len bežným zákonom (zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva).

– Podľa § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov „sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti“, pričom sa „mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa1b) alebo teroristický útok“. Takže zase ďalšia podmnožina niečoho, ale ešte som neskončil.

A kamže sme sa to touto neustálou postupnosťou definícií vlastne dostali? No až do zákona o ochrane zdravia ľudí, konkrétne podľa § 48 ods. 2 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 172/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva, ak je potrebné prijať opatrenia podľa osobitného predpisu61a) pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň“.

A čuduj sa svete, osobitným predpisom, na ktorý odkazuje zákon o ochrane zdravia ľudí, je § 6 až 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

Čože je to teda v našom zákonodarstve ustanovené? No asi to, že ak si vláda SR a všemocný zákonodarca sídliaci na Úrade verejného zdravotníctva SR zmyslia, že nastalo ohrozenie verejného zdravia II. Stupňa (napr. tzv. pandémia), tak sa to zo zákona považuje za mimoriadnu udalosť, z ktorej je vyvodené obdobie mimoriadnej situácie, ktoré sa so zákona považuje za jeden z typov krízovej situácie. A už sme doma, v čase krízovej situácie totižto vláda SR „hospodársky mobilizuje“.

Že slovné spojenie „hospodársky mobilizuje“ môže znamenať aj to, že vás štát môže pripraviť doslova o všetko vrátane ľudskej dôstojnosti (dalo by sa to nazvať všelijako, žijúci pamätníci by v istom nadnesenom význame možno našli paralelu v období rokov 1933-1945 v Európe), sa dozviete nižšie.

Momentálne je teda vyhlásená mimoriadna situácia (bod D.1. uznesenia vlády SR č. 260/2021 175/2021 Z. z.), čo sa zo zákona považuje za krízovú situáciu.

Kruh sa uzavrel, takže predpokladám, že takýmto právnym nadmnožinám, podmnožinám a pseudotautológiám nerozumie už ani priemerný právnik.

A teraz, keď už každý veľmi dobre vie (alebo aspoň tuší), čo je to krízová situácia, v krátkosti k novelizácii zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii… (novela 176/2021 Z. z.):

K čl. I bodu 5:
V § 7 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
„V čase mimoriadnej situácie môže vláda na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa predchádzajúcej vety okrem opatrení podľa § 5 písm. r).“.

Krátky komentár: Vláde SR sa zákonom pridalo oprávnenie aj bez núdzového stavu, v čase mimoriadnej situácie, nariadiť subjektom hospodárskej mobilizácie [napr. podnikateľom – § 4 ods. 1 písm. d) zákona] vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie, napr. aj vecné plnenie [§ 5 písm. t) zákona], okrem plnenia pracovnej povinnosti [§ 5 písm. r) zákona].

K čl. I bodu 6:
V § 7 odsek 5 znie:
„(5)
V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže okresný úrad z vlastného podnetu nariadiť vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. e) na účely vyhlásenia konkrétnych mimoriadnych regulačných opatrení a opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. r) a t) vo svojom územnom obvode a odporučiť správe štátnych hmotných rezerv vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. o); to neplatí pre nariadenie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. r) v čase mimoriadnej situácie. Môže tiež nariadiť vo svojom územnom obvode aj vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) na účely zabezpečenia vykonávania služieb potrebných na zmiernenie následkov krízovej situácie.“.

Krátky komentár: Aj okresný úrad, obdobne ako vláda SR, získava bežným zákonom viac práv, ako mal doteraz, t. j. aj jemu sa pridalo oprávnenie aj bez núdzového stavu, v čase mimoriadnej situácie, nariadiť subjektom hospodárskej mobilizácie [napr. podnikateľom – § 4 ods. 1 písm. d) zákona] vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie, napr. aj vecné plnenie [§ 5 písm. t) zákona], okrem plnenia pracovnej povinnosti [§ 5 písm. r) zákona].

K čl. I bodu 9:
V § 11 písm. a) sa slová „v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu“ nahrádzajú slovami „v období krízovej situácie“.

Krátky komentár: Je to vcelku „zaujímavé ustanovenie“, keďže podľa prijatej novely Ministerstvo obrany SR uplatňuje požiadavky ozbrojených síl na dopĺňanie strát a spotreby na subjektoch hospodárskej mobilizácie už nielen v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu ale aj celkovo v období krízovej situácie (čiže aj v období mimoriadnej situácie, ktorej podmnožinou je aj tzv. pandémia).

Krátke zhrnutie:
Orgány štátnej moci získali bežným zákonom niektoré z tých doterajších oprávnení, ktoré mali doteraz iba na základe ústavného zákona. Ústavno-právna otázka teda znie: Prečo to odteraz je možné na základe bežného zákona, keď doteraz to bolo možné iba na základe ústavného zákona?
Vláda SR a jej podriadené orgány nestratili žiadne zo svojich doterajších oprávnení, avšak získali ďalšie, ktoré vláda SR už aj využila pri prijímaní nariadenia vlády SR č. 183/2021 Z. z.

Čo urobíte, ak vám v čase Veľkej októbrovej pandémie príde armáda spapať kravičku a sliepočky? Poďakujete. Na Slovensku totiž aktuálne už neexistujú prostriedky rýchlej a účinnej právnej nápravy.

A ak k vám okrem armády zavíta aj poriadna inflácia, otázka znie: Ako ste si pestovali vzťahy so susedmi počas doby konzumu, ktorá zjavne končí?

Prajeme veselé premýšľanie, času máte celé leto. Odporúčame zapamätať si, kto z poslancov hlasoval vyslovene proti tomuto návrhu zákona. Koľko statočných ste narátali?

JUDr. Marián Sivák a JUDr. Peter Weis

Možnosti zdieľania článku

Similar Posts