Odkaz občanovi

Požehnaná to krajina, ktorá má hrdinov. A šťastná krajina tá, ktorá ich nepotrebuje…

Dnešné hlasovanie v NR SR v zostave pozitívni s negatívnymi nebol hrdinský čin. Má pre bežného občana jediný logický odkaz: Predstavitelia štátnej moci neberú korona vírus a jeho nebezpečnosť vážne. Sú pravdepodobne aj jeho popieračmi. Ale zároveň sa budú zaháňať počtom obetí a potrebou dodržiavania a zavádzania nových opatrení. Keby tomu tak nebolo, negatívni by zo strachu o svoje vlastné zdravie a zdravie svojich rodín hlasovať neprišli. Je to hanba. Načo je nám teda divadelný núdzový stav? Na ďalšie priame rokovacie konania? Skrátené legislatívne konania? Na distribúciu vakcín Ministerstvom zdravotníctva?

Ako chcú predstavitelia moci zabezpečiť rešpektovanie pravidiel bežným obyvateľom, keď nevedia zabezpečiť ani ich stabilitu (nemennosť)?

Ako má fungovať advokátsky stav, keď si takmer každé doobedie musíme namiesto práce študovať nové vyhlášky z predošlého dňa, a to aj z nedele?

Nezažil som síce obdobie normalizácie (50. roky minulého storočia), ale už začínam chápať, o čom mi to vlastne môj dedo kedysi rozprával. Stratili sme historickú pamäť. Bohužiaľ.

A mimochodom.

Nie, poslanci, ktorí boli pozitívni, nespáchali žiaden trestný čin, ako si to namýšľa opozícia. Kovid totiž doteraz nie je zaradený do zoznamu nebezpečných nákazlivých chorôb. Nemožno ich stíhať za nič, rovnako ako nemožno stíhať JUDr. Kováčikovú. Toto hlasovanie má iný rozmer: je otázkou svedomia každého poslanca a legitimity štátnej moci ako celku.