COVID-19

Núdzový stav ako podklad pre biznis?

Ktosi mi nedávno poslal vtip: Nazvať neustále testovanie sa liečbou je podobné,  ako neustále sa vážiť a čakať, že schudnete. Aj som sa najprv zasmial a potom som si uvedomil, že o vtip vlastne nejde. Slovensko vtip žije. A nie iba tento jeden.

Náš aktuálny minister zdravotníctva na prelome rokov na TA3 povedal niečo v tom zmysle, že dôvodom na vyhlásenie núdzového stavu je obava, že by ľudia vyšli do ulíc protestovať. Nepovedal, že dôvodom môže byť tak, ako to predpokladajú právne predpisy výlučne obava zo šírenia nákazlivej choroby. Možno teda s istotou tvrdiť, že motív vyhlásenia núdzového stavu je v tomto pohľade mimo akéhokoľvek zákonného rámca. Ani čistenie svedomia výrokom, že ostal pri hlasovaní osamotený, nepostačuje. Ale nie o tom je tento článok.

Ide o politické vyjadrenie človeka, ktorý sám seba označuje za duchovne založeného, a preto zrejme nie je dôvod pochybovať o pravdivosti tohto vyjadrenia. Ale je tu jedno veľké ALE.

Som už pomerne starý harcovník a som zvyknutý počúvať nevypovedané. Ide o politiku a tam kdesi pri jeho správe pre verejnosť som vôbec nepostrehol ekonomický rozmer tejto informácie. Dlho som preto nad tým uvažoval a na niečo som možno prišiel.

Zlatým pravidlom logiky v bažinách politiky je zásada FOLLOW THE MONEY. Držte sa pevne, bude to prudká jazda z kopca.

Naša téma sa volá SUBJEKTY HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE. Málokto im rozumie, my áno.

Najskôr vás ale unudím troškou povinného driapania sa do kopca. Dajme si platné právne predpisy.

§ 7 ods. 11 zákona č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoHM) uvádza nasledovné:

Subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. a) na účel plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie uzatvára zmluvy na dodávky nevyhnutné na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, orgánov krízového riadenia, spravodajských a informačných služieb a záchranných zložiek v období krízovej situácie, alebo majú priamy vzťah k plneniu opatrení hospodárskej mobilizácie, vykonávajú sa v stave bezpečnosti a sú určené na zabezpečenie ochrany základných záujmov Slovenskej republiky.27)

Odkaz č. 27) je podstatný, lebo odkazuje na § 1 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý ustanovuje konkrétne prípady, na ktoré sa zákon o verejnom obstarávaní vôbec nepoužije, čo znamená, že na zmluvy uzatvárané v tomto režime (subjektu hospodárskej mobilizácie) sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní vôbec (viď aj § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní).

§5a ods. 5 písm. k) zákona o slobode informácií uvádza:

Povinne zverejňovanou zmluvou nie je zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskej mobilizácie,7cb). Odkaz smeruje na ZoHM.

A teraz prevod do praxe:

Kým je vyhlásený núdzový stav (a teda trvá krízový stav), subjekt, ktorému je priznané postavenie subjektu hospodárskej mobilizácie, si môže citované ustanovenia vykladať tak, že môže obstarávať takmer čokoľvek od kohokoľvek v neverejnom režime, bez finančných limitov a bez dodržiavania zásad verejného obstarávania, akými je napríklad zásada hospodárnosti.

Ochranný plášť od bratranca starostu? Rukavice od suseda šéfa štátnej nemocnice? Na faktúru za milión a bez zmluvy? A to všetko tajne? No problemo. Všetko je vymyslené… aspoň teda v teoretickej rovine určite.

Priestor na korupciu a klientelizmus nevídaných rozmerov, že? A hneď v dvoch rovinách.

V prvej pri rozhodovaní o tom, kto a na základe čoho sa stane subjektom hospodárskej mobilizácie a druhá rovina je samotná realizácia obstarávaní.

Ak by mal niekto chuť zahrať sa na detektíva, môže urobiť nasledovné:

1.Na ústredných orgánoch štátnej správy (najmä na ministerstvách) sa opýtať cez slobodný prístup k informáciám kto a na základe akých pravidiel rozhoduje o statuse subjektu hospodárskej mobilizácie. Zároveň by som si nechal poslať zoznam v rôznych časových verziách.

2. Kontaktovať jednotlivé subjekty so žiadosťou o zaslanie zmlúv (aj samostatných objednávok a faktúr) uzavretých vo vyššie uvedenom režime

3. Dáta spracovať a zverejniť.

Čo myslíte? Bude súčet plnení viac ako 1 mld., ktorá nám údajne prepadla z eurofondov? Prípadne koľkonásobne viac?

4. Nevynechal by som ale posledné 2 kroky: požiadať o vykonanie kontroly Najvyšším kontrolným úradom SR a oznámenie výsledkov Úradu pre verejné obstarávanie SR.

5. Informovať relevantné médiá. Nech neplatí, že o čom sa nehovorí, to neexistuje.

Pevne veríme, že to, čo sme popísali vyššie je iba právna možnosť a reálne k jej realizácii nedochádza. Nechajme to ale na našich civilných detektívov. Dajte nám určite vedieť. Vaše civilné zistenia budú mať možno aj trestnoprávny rozmer.

Buďte zdraví.

-pw-

Možnosti zdieľania článku

Similar Posts